Materiály pre lekárske cievne stenty
Kovové zliatiny
Lekárska-nerezová oceľ: Primárne trieda 316L; bol to hlavný materiál pre prvé stenty, ktorý ponúkal vysokú mechanickú pevnosť a dobrú odolnosť proti korózii.
Zliatina kobaltu-chrómu: V súčasnosti najpoužívanejší materiál hlavného prúdu v klinickej praxi; umožňuje tenšie steny vzpier, ponúka silnú odolnosť proti korózii a poskytuje vynikajúcu priechodnosť v krvných cievach.
Niklová-zliatina titánu (Nitinol): Má jedinečný tvar-pamäť a superelastické vlastnosti; môže sa deformovať pri nízkych teplotách a po implantácii sa automaticky vráti do svojho prednastaveného tvaru, vďaka čomu je ideálny pre samorozťahovacie stenty.
Platinová-zliatina chrómu: Ponúka vynikajúcu rádioopacitu (viditeľnosť pod röntgenom-), vďaka čomu môžu lekári jasne lokalizovať stent a vykonávať procedúry s väčšou presnosťou.
Biologicky odbúrateľné materiály
Kyselina polymliečna (PLA): Hlavný základný materiál pre biologicky odbúrateľné stenty; je postupne metabolizovaný a absorbovaný telom v priebehu 2 až 3 rokov po implantácii, čím sa zabráni dlhodobému-zadržiavaniu cudzích kovových predmetov.
Zliatina horčíka: Vyznačuje sa dobrou biokompatibilitou, s produktmi degradácie (horčíkovými iónmi), ktoré telo dokáže využiť; rýchlosť degradácie sa v súčasnosti optimalizuje tak, aby zodpovedala cyklu cievneho hojenia.
Funkčné nátery
Povrchy sú potiahnuté anti-proliferatívnymi liekmi-ako sirolimus alebo paklitaxel-v kombinácii s nosičmi s predĺženým{3}}uvoľňovaním, ako je polyuretán; to inhibuje nadmernú intimálnu hyperpláziu a znižuje riziko restenózy.